Tolkien

Najjužnejšie položené kráľovstvo v Stredozemi založené Isildurom a Anárionom - synmi Elendila, po páde Númenoru. Nachádza sa južne od Rohanu a západne od Mordoru. Meno Gondor znamená "Krajina kameňa", zo sindarského gond (kameň) + or (krajina), pravdepodobne kvôli Ered Nimrais a ostatným horským chrbtom v tejto oblasti.

Pre pádom Númenoru bolo územie neskoršieho Gondoru osídlené množstvom Númenorských kolonistov, aj keď zmiešanej krvi so Strednými ľudmi Ras Morthilu, Vrchoviny, alebo dokonca tých z Drúadanskeho lesa. Gondor, mal pôdu úrodnejšiu ako severný Arnor a aj preto tu žilo už pred príchodom Elendila dosť veľa obyvateľov. Zároveň sa tu nachádzalo veľké mesto a dôležitý númenorský prístav Pelargir.

Elendil a jeho nasledovníci boli prijatí dobre tu žijúcimi Númenorčanmi, vrátane šľachty, ktorá žila v Dor-en-Ernil. Ľudia severne od Anduinu uznali jeho nárok na trón, no na juh od rieky jeho nárok neuznávali.

Pretože Gondor bol založený po rozkole medzi Vernými(vodcom bol Elendil) a prívržencov kráľa, stali sa Númenorčania žijúci na juh od rieky nepriateľmi novozaloženej ríše Gondor (ako napríklad Umbar).

Po tejto vojne moc a bohatstvo Gondoru stále rástla (narušená len občasnými vpádmi nepriateľov napr. Východniarov v r.492 T.v.) Moc Gondoru rástla, kým Arnor na severe dosiahol vrchol moci v deviatom storočí (a neskôr sa rozpadol na tri nástupnícke štáty) veľké dni Gondoru mali len prísť.

Prišla počas vlády tzv. Lodných kráľov: Tarannon Falastur vládol 840–913. Prvý z Lodných kráľov, zomrel bezdetný Eärnil I v. 913–936. synovec Tarannona Ciryandil v. 936–1015 Hyarmendacil I (Ciryaher) v. 1015–1149. Posledný z Lodných kráľov.

Za vlády Hyarmendacila I (asi dvanáste storočie Tretieho veku) Gondor dosiahol vrchol svojej moci. Hranice sa rozšírili na východ k jazeru Rhûn, na juh až ku krajom Haradu, na sever siahali k Temnému hvozdu a na západ k hraniciam Arnoru. Také bolo bohatstvo Gondoru v tej dobe, že ľudia hovorili: Drahé kamene sú v Gondore ako kamienky na hranie pre deti... Vďaka svojej vojenskej sile mala ríša zaručené storočia mieru.

Ale po období prosperity musí nasledovať úpadok. Už vláda Atanatara Alcarina bola poznamenaná neschopnosťou udržať ríšu. Slabosť vládcov a hlavne tri veľké nešťastia ktoré postihli Gondor v druhom tisícročí Tretieho veku sa podpísali pod úpadok moci a zmenšeniu rozlohy: Príbuzenský svár, Veľký mor a vpád Vozatajov (kmene Východniarov).

V 15.storočí tento bratovražedný konflikt rozdelil celý Gondor. Občianska vojna vypukla, keď na trón nastúpil kráľ Eldacar, ktorý mal zmiešanú krv: jeho matka pochádzala z ľudu Severných ľudí. Preto keď nastúpil na trón ľudia otvorene hovorili proti kráľovi a začali sa nepokoje. Eldacar bol zvrhnutý Castamirom, admirálom Gondorského námorníctva, ktorý pochádzal z kráľovskej rodiny. Eldacar po smrti jeho syna utiekol na sever do svojej domoviny.

Castamir sa prejavil ako zlý a panovačný kráľ a začal byť nazývaný aj Castamir Uchvatiteľ. Počas desiatich rokov vlády sa staral len o provincie na pobreží a o námorníctvo, vnútrozemie krajiny ho nezaujímalo. Preto keď sa Eldacar vrátil obnoviť svoju vládu na jeho stranu sa pridávalo vojsko z vnútorných provincií, ktorí nenávideli Castamira.

Za obeť konfliktu padlo hlavné mesto Osgiliath, ktoré Castamir zanechal v plameňoch, so zničeným Veľkým mostom, Dómom hviezd v ruinách a bez palantíru, ktorý sa stratil v rieke. Eldacar v osobnom súboji zabil Castamira, no jeho synovia a ostatní nasledovníci utiekli najprv do Pelargiru a neskôr do Umbaru, ktorý sa stal po mnoho storočí útočiskom pre nepriateľov Gondoru.

Neskôr postihla Gondor ďalšia katastrofa a to Veľký mor. Biely strom zahynul. Mor sa rozšíril po celej Stredozemi, obete si vyžiadal aj v Arnore na ďalekom severe a aj v Grófstve. Najviac bol postihnutý región hlavného mesta Osgiliath, preto kráľ Tarondor presunul kráľovský dvor do Minas Anor, kde zasadil aj nový semenáčik Bieleho stromu. Gondor utrpel také straty na obyvateľstve, že opevnenia brániace zlu znovu obsadiť Mordor boli opustené. V tom čase bola ríša natoľko zraniteľná, že keby Haradčania alebo Východniari zaútočili, Gondor by padol. Ale mor neušetril ani nepriateľov Gondoru, a žiadna strana v tom období nebola schopná boja.

Tento konflikt odčerpával sily Gondoru vo vojnách, ktoré trvali celé storočie. Vozatajovia boli národ, či spolok viacerých národov z Východu. Cestovali na veľkých vozoch a ich náčelníci aj na vozoch bojovali. Počas vlády kráľa Ondohera začala najsilnejšia ofenzíva, keď Vozatajovia uzavreli spojenectvo s ľudmi Khandu a Blízkeho Haradu. Severná armáde na čele s kráľom bola porazená na Dagorlade, no južná na čele s víťazným kapitánom Eärnilom, zaútočila na tábor plný oslavujúcich nepriateľov, Eärnil zapálil ich veľké vozy a hnal nepriateľov na bezhlavý útek z Ithilienu. Táto bitka sa stála známa pod menom Bitka v tábore.

V roku 1944 po smrti kráľa Ondohera a jeho synov čelil Gondor nástupníckej kríze. Arvedui, princ z Arthedainu a víťazný kapitán Eärnil vzniesli nárok na korunu. Arvedui odvolával svoj nárok na to, že jeho manželkou bola Fíriel posledný žijúci potomok kráľa (no židala o korunu vo svojom mene, nie v mene Fíriel). Preto bol tento nárok zamietnutý a kráľom sa stal Eärnil, ktorý vládol ako Eärnil II.

Počas Bitky o Fornost, Eärnur syn Eärnila viedol vojská Gondoru na pomoc severnému kráľovstvu Arnor a hlavne proti armádam černokňažníckej ríše Angmar a jeho vládcovi. Na konci bitky sa Eärnur postavil samotnému Pánovi Nazgûlov, no jeho kôň nezvládol hrôzu a odniesol svojho pána preč z bojiska. Vtedy vyriekol elf Glorfindel: Jeho koniec je ešte ďaleko a nepadne rukou muža...

Keď sa stal Eärnur vládcom, Prsteňové prízraky sa zmocnili Minas Ithil, z ktorej sa stalo mesto teroru a hrôzy známe pod menom Minas Morgul. Odvtedy sa Minas Anor, sídlo kráľov začalo nazývať Minas Tirith, Strážne mesto. Pán Nazgûlov opakovane vyzýval kráľa na súboj. Eärnur vládol len sedem rokov, keď kráľ výzvu prijal a viackrát ho už nikto nevidel. Tak skončila Anárionova línia.

Riša bola odvtedy spravovaná Správcami, ktorí vládli namiesto kráľa , pretože ten bol mŕtvy a nenašiel sa nikto kto by vzniesol nárok na Gondorskú korunu. Pretože následníci sa obávali druhého konfliktu ako bol Príbuzenský svár, ktorý by mohol Gondor definitívne zničiť. Preto vládli Správci, čo bol dedičný úrad rodu Húrina. Nový Správca sa vždy ujímal svojho úradu s prísahou, že bude ->držať svoju správcovskú palicu a vládu v mene kráľa, pokiaľ sa nevráti. Z týchto slov sa časom stali len málo významné obradné slová, pretože správci vládli všetkou mocou kráľov. Aj napriek tomu, mnoho ľudí v Gondore verilo, že kráľ sa raz naozaj vráti a niektorí spomínali na starobylú líniu na Severe, o ktorej sa presýchalo, že žije v tieňi ďalej.

V r. 2510 keď Správca Cirion vládol Gondoru, ríša musela čeliť jednej z najvážnejších skúšok o svojej histórii.. Divoký národ Balchoth, podnikol náhly útok cez Anduin. Gondorská armáda vypochodovala v ústrety nepriateľom, ale boli odrezaní od Minas Tirith a zahnaní cez Lipavu. Cirion prozreteľne poslal už predtým správu svojim spojencom ľudu Éothéodu a ich vodcovi Eorlovi.

A vtedy sa neočakávane zjavil na Poli Celebrantu Eorl s vojskom a zvrátil osud bitky a možno aj celej Gondorskej ríše. Po tomto víťazstve dal Cirion ako dar Eorlovi za pomoc Calenardhon, provinciu na sever od Ered Nimrais, ktorá bola v dôsledku častých útokov vyľudnená. Hranice novej ríše Rohan sa rozprestierali od južných svahov Hmlistých hôr, Fangorn, rieku Lipavu a Anduin k západnému Emyn Muilu až k Hraničnej rieke. Ciron zároveň utvoril s Eorlom alianciu, Eorlovou prísahou.

V roku 3019 Gondor čelil celej sile prvého útoku vojsk Temného pána na Minas Tirith, v najväčšej bitke celého tretieho veku - Bitka na Pelennorských poliach. Minas Tirith skoro padlo, jej veľká brána ležala v rozvalinách, no Rohirrovia opäť zvrátili priebeh bitky a pomohli vyhrať túto vopred beznádejne vyzerajúcu bitku. Výrazne pomohlo aj vojsko mŕtvych, ktorí tým splnili svoj sľub Gondorskému kráľovi.

Po druhej a konečnej porážke Saurona sa kráľovstvo obnovilo s Návratom kráľa - na trón Zjednoteného kráľovstva Arnoru a Gondoru zasadol Aragorn II, Isidlurov dedič, ktorý vládol ako kráľ Elessar.

Faramirovi, poslednému dedičovi Vládnucich správcov, bol ponechaný úrad Správcov, ktorí sídlili v Emyn Arnen a ich dedičnou zemou sa stal Ithilien, znovu obnovený ako Záhrady Gondoru.

• Ithilien pozdĺž rieky Anduin,
• Anórien pod Minas Tirith,
• Lossarnach
• Lebennin zem piatich riek,
• Belfalas a Dor-en-Ernil, kde vládol Princ z Dol Amrothu,
• Lamedon severne od rieky Ringló
• Anfalas alebo Langstrand na severozápade.

Dlhý výbežok poloostrova Andrast nebol obývaný.

• Harondor alebo Južný Gondor, táto časť bola neobývaná, kvôli neustálym sporom o jej vlastníctvo medzi Gondorom a Haradom
• Calenardhon dar ľudu Éothéod, známy v neskorších dobách ako Rohan,
• Enedwaith, nebol obývaný Gondorčanmi čoskoro bol opustený,
• Rhovanion, toto územie bolo pod Gondorskou kontrolou celý Tretí vek.

• Calembel
• Dol Amroth, mesto v provincii Belfalas
• Erech
• Ethring
• Linhir
• Minas Tirith
• Osgiliath
• Pelargir
• Tarnost